Prvou laureátkou Ceny Dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej sa stala Dr. Silvia Bágeľová-Poláková (Centrum biologických vied SAV, Ústav biochémie a genetiky živočíšov). Toto ocenenie, slávnostne udelené 13. decembra 2016 na pôde Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, získala “za významný príspevok k odhaleniu vzťahu molekulárnych mechanizmov opravy poškodení DNA s meiotickým delením a tvorbou genetickej diverzity” publikovaný v práci Polákova a kol. (2016). PLoS Genetics 12: e1006102. Laureátka v spolupráci s kolektívom doc. Juraja Gregáňa z Katedry genetiky PriF UK odhalila, že proteín Dbl2 je v bunkách kvasiniek spoluzodpovedný za opravu poškodení DNA, pričom zohráva aj úlohu pri tvorbe pohlavných buniek. Komisia pri svojom výbere zohľadnila nielen význam tejto práce pre pochopenie molekulárnych mechanizmov podielajúcich sa na oprave lézií v DNA. Podstatným bol aj fakt, že Silvia Bágeľová-Poláková je prvou i korešpondujúcou autorkou publikačie, podčiarkujúc tak jej zásadný príspevok k jej realizácii. Podstatným argumentom tiež bolo, že práca vznikla primárne na pôde slovenských laboratórií. V neposlednom rade, publikácia nadväzuje na sériu ďalších významných prác, na ktorých sa laureátka podielala, ilustrujúc tak dlhodobo vysoký štandard jej vedeckej práce.
Silvia Bágeľová-Poláková (1978) získala magisterský i doktorandský titul na Katedre biochémie PriF UK. Pod vedením Ing. Pavla Sula, nadväzujúc na tradície bratislavskej bioenergetickej školy prof. Ladislava Kovača, sa venovala problematike komunikácie medzi dvoma organelami (jadrom a mitochondriou) v eukaryotickej bunke. Podieľala sa na zaujímavých zisteniach naznačujúcich, ako schopnosť (či neschopnosť) tejto komunikácie môže zohrávať úlohu pri vzniku nových druhov organizmov. Už počas doktorandského štúdia strávila niekoľko rokov v laboratóriu prof. Jureho Piškura na Univerzite v Lunde (Švédsko), kde sa jej podaril unikátny objav. So spolupracovníkmi zistila, že patogénne kvasinky Candida glabrata kompenzujú absenciu pohlavného rozmnožovania dramatickou prestavbou genómu (Polákova a kol., 2009, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 106: 2688-2693).
Na rozdiel od asexuálnych kvasiniek, pohlavne sa rozmnožujúce druhy na zvyšovanie genetickej diverzity potomstva primárne využívajú špeciálny typ bunkového delenia, tzv. meiózu. Výsledkom meiózy sú pohlavné bunky, z ktorých každá má jedinečnú genetickú výbavu. Hoci základy meiotického delenia sú známe už pomerne dlho, ako tento zložitý proces prebieha na molekulárnej úrovni je stále záhadou. Jej rozlúšteniu sa dlhodobo venuje veľa svetových laboratórií, vrátane kolektívu Juraja Gregáňa. Silvia Bágeľová-Poláková strávila v jeho viedenskom laboratóriu veľmi produktívne obdobie, ktoré pokračuje aj po ich príchode na Slovensko. Silvia si vďaka grantovej schéme SAV SASPRO založila vlastný výskumný tím a v spolupráci s Gregáňovým tímom postupne dešifrujú jednotlivé kroky meiózy. Výsledkom ich úsilia, ktorý určite nie je posledným, je aj publikácia, ktorá bola základom pre udelenie prvej Ceny dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej.
Odovzdávanie Ceny dr. Ludmily Sedlárovej Rabanovej (13. decembra 2016, PriF UK, Bratislava). Zľava: Ing. Viliam Sedlár, Juraj Bágeľ, doc. Vlasta Kováčová, doc. Juraj Gregáň.
