V deviatom ročníku Ceny dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej (LSR) za výnimočnú publikáciu v biologických vedách sa stal laureátom Mgr. Jakub Szabó, PhD. z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (aktuálne pôsobiaci na Ústave lekárskej fyziky a biofyziky LF UK), za prácu uverejnenú v časopise Molecular Psychiatry. Cenu si prevzal 10. decembra 2024 v Prezentačnom centre AMOS Prírodovedeckej fakulty UK na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa uskutočnil pod záštitou dekana fakulty prof. Petra Fedora.
Jakub Szabó sa so svojimi spoluautormi zaoberal možnosťou využiť oxytocín ako terapeutický nástroj na liečbu autizmu. Autori vychádzali z pozorovaní, že deficit oxytocínu, resp. signalizácie jeho receptora vedie k narušeniam sociability. Klinické intervenčné štúdie však doteraz priniesli protichodné výsledky. Možnou príčinou je genetická i fenotypová heterogenita autistov. V publikovanom experimente autori oxytocín podávali myšiam s defektom v géne v Shank3b. lde o model tzv. Phelan-McDermid syndrómu ako minoritnej, ale geneticky definovanej monogénnej príčiny autizmu. Vplyv oxytocínu aj v takýchto experimentálnych podmienkach bol nejednoznačný, keďže počas liečby síce zlepšoval sociabilitu, ale mesiac po ukončení liečby pretrvával efekt na repetitívne správanie. Získané výsledky podporujú terapeutický potenciál intranazálne podávaného oxytocínu pri zmierňovaní sociálnych nedostatkov v genetickom modeli autizmu a zároveň upozorňujú na jeho možné limitácie.
Okrem hlavnej Ceny sa komisia udelila aj Špeciálnu cenu LSR pre mladú vedeckú pracovníčku Mgr. Karin Savkovú, PhD. z Katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty UK za prácu uverejnenú v časopise Journal of Biological Chemistry. Savková a kol. prostredníctvom novej metodiky bezstratovej prípravy frakcií buniek patogénnej baktérie Mycobacterium tuberculosis študovali vnútrobunkovú distribúciu enzýmu GlfT2 a identifikovali frakciu, v ktorej je produkovaný galaktan ako jedna z hlavných zložiek bunkovej steny mykobaktérií. Tieto zistenia môžu viesť k novému pohľadu na organizáciu biosyntézy bunkovej steny v mykobaktériách. Vzhľadom k tomu, že zníženie expresie génu kódujúceho GlfT2 zásadne ovplyvňuje životaschopnosť M. tuberculosis a metabolická dráha biosyntézy galaktánu sa u ľudí nevyskytuje, predstavuje enzým GIfT2 atraktívny cieľ pre vývoj nových antituberkulotík.
Z ďalších veľmi kvalitných nominácií komisia ocenila čestným uznaním RNDr. Katarínu Muchovú, CSc. (Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied) za prácu popisujúci molekulárny mechanizmus zodpovedný za asymetrické delenie buniek baktérií Bacillus subtilis (Muchová a kol., 2024).
Po ôsmy krát boli udelené aj tri Štipendiá LSR pre mladé výskumníčky a mladých výskumníkov. Tento rok ich získali: (1) Mgr. Sára Pišteková (Katedra genetiky PriF UK) na študijný pobyt na Vrije Universiteit Amsterdam; 2) Mgr. Jana Babulicová (Ústav experimentálnej endokrinológie, Biomedicínske centrum SAV) na konferenciu Annual Congress of the European Association for Cancer Research v Lisabone; a (3) Mgr. Jana Makuková (Katedra genetiky PriF UK) na konferenciu EUROTOX v Aténach.
Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch, bol aj tohtoročný ceremoniál príjemnou spoločenskou udalosťou umožňujúcou v rámci slovenskej vedeckej komunity diskutovať o úspechoch i problémoch spojených s akademickým prostredím. Preto sa už teraz môžeme tešiť na jubilejný, 10. ročník tejto dnes už tradičnej akcie organizovanej občianskym združením Natura a Prírodovedeckou fakultou UK.
Fotogaléria
